Kontakt:

Obecný úrad
Beša 107
076 72 Vojany

 

056 / 639 52 58
www.besa.ocu.sk
obec.besa@zoznam.sk

 

IČO: 00331309
VÚB banka, a.s.
Č. ú. 2239801757/0200

Anketa:

Návštevnosť:

Napíšte nám:

Pre odoslanie správy prepíšte text z obrázku.

Súčasnosť

Súčasnosť

Obec Beša leží v juhovýchodnom cípe Slovenskej republiky, v regióne Použia, t.j. v trojuholníku sútoku riek Latorica a Laborec.
Reliéf katastra je nížinný, ktorý je miestami spestrený agradačnými valmi spomínaných riek a sériou pieskových presypových dún. Povrch bol vymodelovaný akumulačnou činnosťou veľkých riek začiatkom štvrtohôr. Pôdy sú prevažne ťažké, glejovité a nivné, iba na pieskových dunách nájdeme ľahké, mačinové.
Súčasný vodopis vznikol na prírodnom základe činnosťou človeka. Rieky sú regulované ale vedľa umelého koryta je pestrá súria mŕtvych a odpojených ramien, ako aj materiálových jám, ktoré s nachádzajú v medzihrádzovom priestore a sú preplachované a naplňované počas pravidelných povodní.
Najvýznačnejším vodohospodárskym dielom v katastri obce Beša je suchá retenčná nádrž, tzv. „polder“, ktorý má rozlohu 1568 hektárov a slúži ako rezervoár prechodného zadržovania prívalových vôd počas veľkých povodní.

Príroda obce je veľmi bohatá a typická pre nížinnú oblasť. Napriek odlesňovaniu a ostatným ľudským zásahom tu nájdeme celý rad význačných rastlinných spoločenstiev a živočíchov. Najvýznačnejšie sú spoločenstvá stojatých vôd a močiarov, jaseňovo-brestovo-dubových lužných lesov, slanistých lúk a pasienkov a viatych pieskov. Zo živočíchov si pozornosť zasluhuje vodné vtáctvo, plazy a obojživelníky a poľovná zver.

Kataster obce Beša je obývaný od praveku, čo dokazujú obsidiánové nálezy gravetskej kultúry. V mladšej dobe kamennej tu bolo sídlisko kultúry „tiszaherpály-csőszhalom“, v bronzovej boli vybudované obydlia kultúry „nyírség-zétény“ za ktorými prišiel vyvinutejší národ Kimmerov, nositeľov tzv. „gávskej kultúry. Za nimi sa na prechodnú dobu objavili Kelti a Dákovia ako aj Sarmati, neskôr Vandali a Slovania. Obdobie sťahovania národov uzatvára príchod Maďarov koncom 8. storočia.

Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z rokov 1260-79, keď jej kataster patril roku Hont-Pázmány. V daňovom súpise z roku 1427 figuruje 5 port a bola vo vlastníctve rodín Csicseri, Fodor, Orosz a Ormos. V dôsledku šafárenia Petra z Perína ako aj nájazdov cisárskych vojsk v prvej polovici 16. storočia sa vyľudňuje a opätovné osídlenie sa uskutoční až po roku 1545. Skutočný rozmach obce nastáva až v druhej tretine 18. storočia.
Živobytie si obyvatelia až do stredu 20. storočia zabezpečovali prvotnou poľnohospodárskou rastlinnou a živočíšnou výrobou, pričom mimoriadnu dôležitosť malo pastierstvo ako aj rybolov. Pestovanie hrozna a ovocia sa rozšírilo až v 20. storočí.

V roku 1920 bola obec začlenená do vytvárajúcej sa Československej republiky, v ktorej zotrvala aj do prvej viedenskej arbitráže, teda v rokoch 1938-44 bola prechodne pripojená k Maďarsku. Vojaci 4. ukrajinskej fronty vyhnali nemecké a maďarské vojská dňa 26. novembra 1944. V zložitých povojnových rokoch utrpelo obyvateľstvo ďalšie straty tým, že veľa z nich bolo zavlečených do táborov nútených prác v Sovietskom zväze, z ktorých sa nevrátilo 12 občanov.
Skutočný rozvoj obce možno badať až po roku 1951, keď prebehla elektrifikácia, vytvorí sa roľnícke družstvo, započne autobusová prevádzka.
V súčasnosti obec žije v tieni energetického giganta Elektrárne Vojany, čo vedľa roľníckeho družstva znamená možnosť zamestnania pre tunajších obyvateľov.